VEDIEŤ POVEDAŤ PRAVDU JE UMENIE I MILOSŤ

            Dej tohto príbehu sa začal odohrávať v Nemecku počas nacizmu:

            Karl Schmidt bol od začiatku odporcom nacistickej ideológie. Nacisti ho síce nepopravili - tak ako to bolo zvykom, ale poslali ho ako pešiaka do najťažších podmienok boja na ruský front. Tu ho čoskoro zajala sovietska armáda a dostal sa do pracovného gulagu. Rusi mu tu ponúkli členstvo v komunistickej strane. Keď odmietol, dobu jeho väzenia predĺžili.

            Do Nemecka sa dostal cestou výmeny vojnových zajatcov. Tešil sa z toho, že pri návrate všade videl kanadských vojakov, čo bolo dôkazom toho, že nacisti vojnu prehrávajú. Keď však došiel domov, matku našiel plakať v ruinách domu. Paradoxne nebolo to gestapo, ktoré zničilo ich dom, ale kanadskí vojaci, ktorí boli presvedčení o tom, že Schmidtovci boli nacisti. Jednou z cenných vecí, ktorú kanadskí vojaci z ich domu ukoristili, bol vzácny model fotoaparátu. Bolo ich vyrobených len niekoľko kusov a na tú dobu bol veľmi cenný. Jeho neoddeliteľnou súčasťou bol aj prehliadač fotografií, ktorý umožňoval obraz sledovať trojrozmerne. Vojak, ktorý ukradol fotoaparát, to nevedel, a tak si odniesol korisť bez prehliadača.

            O niekoľko rokov jeden zo synov Karla Schmidta, Jozef, v tej dobe už katolícky kňaz, cestoval do Ameriky, aby tam navštívil svojho priateľa, kňaza. Navštívili veľa dôležitých miest, stretli sa s významnými ľuďmi. Jedným z nich bol aj známy teológ, profesor na kanadskej univerzite. Keď sa dozvedel, že Jozef je z Nemecka, ukázal mu aj úžasný vynález, fotoaparát, ktorý získal, keď bol v Nemecku ako vojak. Keď Jozef chytil fotoaparát do rúk, zbledol. A keď zbadal na jeho spodnej časti vygravírované iniciálky K.S., nemal pochybnosti. „Ako ste k tomu prišli?“ opýtal sa. „Keď sme bývali v Nemecku u jednej rodiny, dosť sme sa zblížili. Keď som odchádzal, dostal som túto vecičku ako dar.“

            Jozef rozmýšľal, ako sa má zachovať. V jeho srdci narastal des i hnev. Mal teológa konfrontovať a odhaliť? Klamstvo a krádež sú predsa hriechy, voči ktorým nemožno byť zhovievavý. Čo by urobil jeho otec? Čo by urobil Ježiš?

            V tej chvíli sa rozhodol Jozef nereagovať. Napísal však otcovi list. A keď sa o niekoľko týždňov Jozef opäť stretol s teológom, dal mu jednu zvláštnu vec, ktorá teológovi roztriasla ruky a tvár mu od rozpakov rozpálila do červena: „Človek, ktorý vám kedysi dal tento fotoaparát, vás pozdravuje. A posiela vám i toto. K fotoaparátu totiž patrí tento prehliadač.“ A objal ho na znak odpustenia.

            Neraz sme v živote postavení do pozície povedať pravdu. Pýtame sa: „Ako ju povedať?“ Ježiš hovorí: „A ja poprosím Otca a on vám dá... Ducha pravdy.“ (Jn14,16) Ten Boží spôsob, ako povedať pravdu, nemusí byť práve najjednoduchší, bez hľadania a ani nemôžme očakávať, že bude bezbolestný. Ale ovocím takto vypovedanej pravdy môže byť zmierenie, pokoj a láska. To je to ovocie nadprirodzenej milosti, ktorú Duch Svätý rád rozdáva tam, kde nachádza ochotu hľadať Božie spôsoby.